Pobytom v Portugalsku som získala veľa skúseností do života. Od samostatnosti až po riadenie „domácnosti“. Celé to začalo cestovaním, vzájomným spoznávaním sa a následným vychádzaním medzi sebou. Boli a doteraz sme skvelá partia. Náš pobyt začal spoznávaním mesta Bragy, v ktorom sme boli ubytovaní. Slnko nás príjemne hrialo, teplomer ukazoval cca 20 °C, takže ideálny čas na šaty a sukne. Celé Portugalsko je historické a Braga tiež nie je výnimkou. Každý víkend sme mali výlet. Na to sme sa, myslím, tešili najviac. Boli sme v Porte, kde sme absolvovali plavbu loďou či koštovali 19 % portské vín,a a ja som zistila, že konečne vyrábajú víno aj pre mňa. Ďalší víkend sme boli v hlavnom meste Portugalska v Lisabone a Fatime, a nakoniec sme išli do Valencie do Minho, ktoré bolo spojené s Atlantickým oceánom.

Čo sa týka praxe, pracovala som 2 týždne v agroturistickom zariadení, farme Casa fundevila. Predstavovala som si to inak, preto som už po prvom dni chcela zmeniť pracovisko. (Náplňou našej práce bolo pestovanie zeleniny či upratovanie. Vraveli nám, že nie je sezóna, preto nám vymýšľali náhradnú robotu. Z ekonomického hľadiska nám ukázali program na bookovanie izieb pre hostí a to bolo všetko z tohto oboru. Skôr tam bola práca v záhrade ako kancelárske práce.) Bohužiaľ sa to podarilo až po dvoch týždňoch. Spolu s Dávidom nás preradili do cestovnej kancelárie Bestravel, v ktorej sme pracovali s letenkami či klientmi. Na obedy sme chodili s Chorvátmi, čím sme spoznávali ďalšiu kultúru. Nikdy nezabudnem na nášho šéf kuchára, ktorý nám stále ponúkal rybu a my sme si ju nikdy nedali.

Do práce nás vozili skvelí šoféri, s ktorými sme mali harty-party ruka hore každú cestu. Nikdy nezabudnem, ako sa mi stratil mobil, keď sme spievali. Našťastie sa našiel a priniesol mi ho Sergio na farmu. Odvtedy sa naučil vysloviť moje meno po slovensky a zapamätal si ma.

Boli sme ubytovaní v hoteli Axis Hotel. Bývala som na izbe s Luckou. Ak som dovtedy nepoznala ani jednu novú pieseň, po tomto pobyte už poznám asi všetky. Pre všetkých som bola „šamanka,“ lebo som bola ako zdravotná sestra a liečila ostatných. Čo sa týka jedla, každý deň sme mali tú istú polievku dvakrát do dňa. V prvý deň nám to chutilo, druhý sme si pomysleli, že zvyšky zo včera, a keď sme na tretí deň mali tú istú polievku, vravíme si, že: „Hm, asi to budeme jesť každý deň.“ Nakoniec som si na ňu až tak zvykla, že som si dávala dupľu a teraz chcem na ňu recept. Upozornenie: Nikdy si nedávajte v Portugalsku puding!!! Nie je to typický puding, aký poznáme my, ale nejaká ich špecialita.

Na záver sa chcem poďakovať všetkým, vďaka ktorým som sa dostala na túto stáž, a s ktorými som mohla prežiť nezabudnuteľný mesiac. Ďakujem!

Michaela Mária Dobáková